422.0 – všeobecný popis

    Tvorcom tendrových dvojvalcových združených parných rušňov na mokrú paru u ČSD označených 422.0 bol slávny rakúsky konštruktér Carl Gölsdorf. Prvé dva stroje tohto radu boli vyrobené v roku 1898 a boli určené pre trať z Viedenského Nového Mesta do Puchbergu. Nové lokomotívy niesli označenie 178 K.k.St.B. (K.k.St.B – Rakúske štátne železnice). Pri skúšobných jazdách uviezla nová lokomotíva vlak ťažký 110 ton na stúpaní 23 promile rýchlosťou 22 km/hod. V nasledujúcich rokoch sa v lokomotívkach Krauss & Co. Linz, vo Florisdorfe, Viedenskom Novom Meste a pražskej První českomoravské strojírně vyrobilo spolu 227 kusov týchto rušňov. Ich výroba bola ukončená v roku 1924.

    Nové lokomotívy boli určené pre prevádzku na trakčne obtiažnych rakúskych miestnych železniciach. ČSD zdedili po K.k.St.B. 105 strojov, ďalších 12 kusov jazdilo na postupne zoštátňovaných českých, moravských a sliezkych miestnych železniciach. Na Slovensko sa dostali až po prvej svetovej vojne. Význam týchto jednoduchých a spoľahlivých lokomotív v osobnej doprave začal s príchodom rušňov radu 423.0 a 433.0 postupne klesať, boli presunuté na posun v rušňových depách, na vlečkách a menili sa aj na vykurovacie kotly. Ako posledná dojazdila 422.0108 v RD Bratislava – východ v marci 1970.

    Do dnešných dní sa na území bývalého Československa pre muzeálne účely zachovali 422.002, 422.012, 422.025, 422.062, 422.098 a jediná prevádzkyschopná 422.0108.

422.0 – stručný technický popis

    Parné rušne radu 422.0 s približným výkonom 420 kW dosahujú maximálnu rýchlosť 50 km/hod. Oceľový nitovaný kotol má medenú pec. Roštová plocha je 1,65 m². V kotli je zavalcovaných 172 žiarníc s výhrevnou plochou 93,2 m². Výhrevná plocha pece je 6,6 m². Tlak pary v kotli sa líšil podľa výrobnej série, v rozmedzí 12 až 13 barov. Zvláštnosťou týchto lokomotív je použitý Gölsdorfov rozvod s uhlovou pákou. Distribúcia pary do valcov je pomocou plochých šupátok. Pravý vysokotlaký valec parného stroja má priemer 420 mm, ľavý nízkotlaký valec 650 mm. Zdvih piestov je 570 mm. Priemer spriahnutých dvojkolesí je 1100 mm. Usporiadanie pojazdu D umožňuje prechádzať oblúk s minimálnym polomerom 80 m. Jednotlivé výrobné série sa odlišovali i tvarom uhliaku a vodných nádrží, pričom zásoba uhlia sa pohybuje od 1,9 do 2,5 m³ a zásoba vody od 5,2 do 7,5 m³. Hmotnosť rušňa v službe sa podľa výrobnej série pohybuje od 46 do 52 ton.

422.0108 – život rušňa

    Parný rušeň 422.0108 bol vyrobený v roku 1909, s výrobným číslom 346. Pôvodne bol prevádzkovaný súkromnou miestnou železnicou Nezamyslice – Morkovice, v období medzi svetovými vojnami niesol číslo 422.905. Na tejto železnici ho zastihlo znárodnenie, pričom obdržal číslo 422.0108. Medzi rokmi 1949 – 1963 bol v depe Brno – Horní Heršpice, od roku 1964 v RD Bratislava – východ. Tu slúžil do marca 1970, čím sa stal najdlhšie slúžiacim rušňom svojho radu u ČSD. Po tom, ako si v posune 422.0108 odkrútila svojich posledných 646 hodín činnej služby, dostala sa do bratislavského kovošrotu, kde stála ako účelové zarážadlo až do roku 1979, kedy bola zachránená študentami SjF SVŠT (dnes STU). Oprava rušňa začala prakticky už v roku 1980, kedy bol rušeň dopravený do ŽOS Zvolen. Odtiaľ po odmietnutí vedenia vykonať opravu rušňa bol tento dopravený asi v roku 1983 do Švermovských železniarní Podbrezová, kde sa o jeho opravu pokúšal p. Koričanský. Po uvážení nemožnosti pokračovať v oprave v Podbrezovej bol rušeň v dňoch 22-25.8.1984 dopravený do RD Bratislava – východ. Tu pokračovala jeho oprava klubom dobrovoľníkov. V roku 1985 bola vykonaná vnútorná prehliadka kotla s kladným výsledkom – doporučenie na pokračovanie opravy. Po odoslaní kotla do ŽOS České Velenice (pravdepodobne v roku 1987) sa konštatovalo, že kotol je vzhľadom na neodborne dosadenú záplatu na prechodovej stene kotla neopraviteľný. Kotol bol vrátený späť do RD Bratislava - východ. Tu sa vykonal pokus postaviť rušeň ako vystavovateľný exponát, k práci sa však kolektív dobrovoľníkov nedostal, nakoľko už pracoval na oprave rušňa 331.037. Klub dobrovoľníkov v roku 1989 rušeň iba zaviazal a zložil. Dňa 11.2.1994 bol rušeň dopravený do RD Zvolen, jeho oprava pokračovala členmi Klubu historickej techniky. Neopraviteľný kotol bol nahradený kotlom z rušňa 422.012 umiestnenom na podstavci v areáli ŽOS Zvolen. Tým získal rušeň 422.0108 kotol z roku 1902, čo je v súčasnosti najstarší prevádzkovaný parný kotol na Slovensku. Rozsiahla oprava rušňa pokračovala až do roku 1998.

    Novú kapitolu svojho života začal parný rušeň 422.0108 písať dňa 7.8.1998 úspešným vykonaním technicko - bezpečnostnej skúšky na trati Zvolen – Hronská Dúbrava. Vykonaním TBS sa úspešne zavŕšili roky prác na jeho znovuzrodení a lokomotíva začala rozdávať radosť všetkým priaznivcom železničnej nostalgie. Počas nasledujúcich piatich rokov ju bolo možné vidieť v čele mnohých historických vlakov na Slovensku, ale predstavila sa aj na Göglsdorf-feste v rakúskom Strasshofe, na maďarskom Balatone v Tapolci oslavovala Milénium a na rodnej Morave si pripomenula 100 rokov trate Kúty - Břeclav, pravidelne sa zúčastňovala na GRAND PRIX EUROPE malých lokomotív vo Zvolene a v Budapešti. Okrem osláv si zahrala aj vo filmoch Vzkriesenie a Doktor Živago. Na to aby sa vybrala po stopách dobrého vojaka Švejka jej už nezostal čas. Jej život ohraničoval dátum 2.5.2003.

    To je dátum skončenia platnosti tlakovej skúšky parného kotla v. č. 1502/1902 vyrobeného Viedenskou továrňou na lokomotívy a.s. vo Floridsdorfe .Za päť rokov prevádzky sa lokomotíva 422.0108 spolu s cisternou ZUBR dostala do povedomia mnohých železničných fanúšikov a stala sa zástupcom železničnej histórie zo Zvolena. No bolo treba rozhodnúť čo s lokomotívou ďalej. Po mnohých úvahách, keď vlastne prichádzali do úvahy len dve možnosti a to prevezenie do Dopravného múzea do Bratislavy alebo jej opätovná oprava sa členovia Klubu historickej techniky Zvolen rozhodli vykonať zostrenú prehliadku parného kotla spojenú s vyväzovacou opravou.

    Päť rokov prevádzky sa podpísalo na značnom opotrebení jednotlivých celkov a až postupná demontáž a ich kontrola stanovila potrebný a nutný rozsah opravy. Lokomotíva bola kompletne rozobratá, vyviazaná a pohľad na ňu pripomínal stav z roku 1995.

    Prehliadkou zdemontovaných častí bolo zistené opotrebenie a poškodenie nasledujúcich častí lokomotívy:

    -  Poškodená kompozícia všetkých osových ložísk

    -  Opotrebené vedenia všetkých ložiskových domcov

    -  Silné opotrebenie vodítok opier listových pružníc

    -  Silne zdeformované opierky listových prižín

    -  Prasknutý opasok pružiny S3

    -  Poškodené šupátko nízkotlakého valca

    -  Poškodená kompozícia ojničných a spojničných ložísk

    Najťažší problém však predstavovala oprava parného kotla, ktorá v sebe obnášala:

    -  Výmenu všetkých žiarnic

    -  Výmenu 12 kusov poškodených rozperiek

    -  Výmenu všetkých skrutiek parného domu

    -  Opravu zrkadla regulátora

    -  Opravu zákonnej armatúra kotla

    Pod týmito piatimi bodmi je skryté obrovské množstvo práce, ktorá v spolupráci s RD Zvolen bola vykonaná členmi KHT Zvolen. V RD Zvolen , ktoré ma oprávnenie na opravu parných kotlov, sa kompletná výmena rúr nevykonávala viac ako 30 rokov a preto bolo nutné nájsť spôsoby a technologické postupy pre opravu.

    V priebehu mesiacov jún – august 2003 bola lokomotíva odstrojená a z kotla boli postupne vytrhané všetky žiarnice. Kotol bol z vnútornej strany dôkladne vyčistený a kotlovým komisárom bola vykonaná vnútorná prehliadka.

    V auguste 2003 bola vykonaná úprava koncov rúr v trubkárni MDC Bratislava RD Bratislava – východ, konečná tepelná úprava normalizačným žíhaním bola vykonaná pred montážou v RD Zvolen. Vlastnému zavalcovaniu predchádzala úprava koncov rúr a styčných plôch rúr a trubkovníc. Samotné zavalcovanie bolo vykonané strojne a to za pomoci pracovníkov SES Tlmače, ktorí majú s podobnou problematikou bohaté skúsenosti. Konce rúr v pecnej trubkovnici bolo upravené pertlovaním podľa pôvodných technologických postupov a za odborného vedenia p. Františka Giertliho z Čiernohronskej železnice.

    Po zavalcovaní rúr najväčším problémom bola výmena 12 kusov rozperiek skriňového kotla . Kotol v. č. 1502/1902 má medenú pec, výmena materiálu pece bola vykonaná v roku 1941.Vďaka odbornej pomoci Ing. Jiřího Sedláčka ako aj pracovníkov zo ŽOS České Velenice sa tento problém podarilo vyriešiť a tak dňa 17.4.2004 o 18,03 bola úspešne vykonaná prvá tlakový skúška po oprave.

    Po úspešnom vykonaní tlakovej skúšky pokračovala postupná montáž lokomotívy a to najskôr záväz dvojkolesí, montáž opláštenia kotla, parných strojov, armatúry, kuchyne. Úspešnosť svojej opravy rušeň 422.0108 širokej verejnosti prezentoval dňa 18.5.2004, kedy vlastnou silou odviezol vlak na trati Jesenské – Tisovec. Ako prevádzkyschopný exponát sa naďalej zúčastňuje rôznych železničných podujatí a nostalgických jázd a robí radosť všetkým svojim obdivovateľom a priaznivcom.