|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
– dielenský vozeň Légiovlaku 
Dňa 13.5.2015 sa zbierka prevádzkyschopných historických koľajových vozidiel na Slovensku rozrástla o nový prírastok a to vozeň SK KHT 55 56 92 20 388-1, ktorý v tento deň vykonal na trati Zvolen – Kriváň a späť TBS (ťahaný rušňom T 466.0253), pri ktorej opäť dosiahol svoju konštrukčnú rýchlosť 80 km/h, prešiel cez vyhýbky rýchlosťou 40 km/h, rozvádzač Knorr brzdil a odbrzďoval ako má, ložiská vykázali správny studený chod atď. Tomuto všetkému však predchádzal náročný proces záchrany a opravy vozidla.  Skúšobná jazda vozňa Vozeň bol vyrobený pod výrobným číslom 72244 vo Vagónke Ringhoffer v Prahe a bol určený ako batožinový vozeň Rakúskych štátnych dráh KkStB seria 21283. Neskôr, keď prešiel pod ČSD, dostal označenie Zlb 2-31388. Aktívne putovanie po železniach skončil okolo roku 1970, kedy ostáva ako skladový vozeň pre potreby Rušňového depa vo Zvolene. Jeho poslednou úlohou bol výdaj nafty pre postrkové rušne v stanici Hronská Dúbrava. Takto bol vozeň využívaný asi do roku 2000. Následne stál niekoľko rokov v železničnej stanici Hronská Dúbrava, kde postupne chátral, začali z neho miznúť kovové (blízka výkupňa šrotu) diely a drevené časti vozňa sa začali rozpadávať. V žalostnom stave s chýbajúcim ťažným hákom, bez skrutkoviek, nekompletnou brzdou a narušenou konštrukciou skrine bol vozeň členmi KHT presunutý do rušňového depa vo Zvolene, kde čakal na svoju opravu pre múzeálne účely. Tento moment nastal v roku 2014, kedy na slávnostnom vyhodnotení osláv 70. výročia SNP a tiež ukončenia projektu „IPV Štefánik“ v priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici sa stretli členovia KHT so zástupcami Nadácie Milana Rastislava Štefánika (Nadácia MRS). Z rozhovoru vyplynulo, že Nadácia MRS chce do pripravovanej repliky Legiovlaku v rámci projektu Légie 100 za Slovensko pripraviť aspoň jeden historický vozeň, na ktorého opravu za trhové ceny však nemá dostatočné prostriedky. Vo veľmi krátkej dobe KHT na jednaní s generálnym riaditeľom Železničných opravovní a strojární vo Zvolene a.s. dostalo prísľub, že vozeň môže do opravy pristaviť, že ŽOS Zvolen a.s. pre opravu poskytne špecializované pracoviská a technológie, pričom za to bude učtovať len výrobné náklady a nie komerčné ceny a že umožní členom KHT po absolvovaní bezpečnostných školení vstup do priestorov ŽOS Zvolen a.s. na vykonávanie ľahších prác. KHT sa zároveň zaviazalo, že sa bude snažiť všetok materiál na opravu vozňa dodať samo, aby čo najmenej oprava vozňa zaťažila ŽOS-ku. Toto boli predpoklady, ktoré dali impulz na začatie prác na oprave vozňa. Vozeň bol v značne úbohom stave, bol nekompletný, nosné drevené trámy boli v mieste uchytenia odhnité, zhnitá bola aj výdreva stien, kovové nosníky boli v mieste spojenia s drevom úplne odhrdzavené, na vozni bolo voči pôvodnému vzhľadu vykonaných množstvo úprav a zásahov pre potreby podľa daného využitia vozňa. O vozni neexistovali žiadne dokumenty, nebolo známe aké má označenie, žiadne technické parametre, nič. Po pristavení vozidla do ŽOS Zvolen a.s. sa preto oprava vozidla začala opieskovaním jeho rámu za účelom nájdenia nejakého pôvodného vyrazeného označenia, ktoré by pomohlo identifikovať vozeň. To sa podarilo a rám vozňa ukázal svoje tajomstvo, staré vyrazené čísla. Oprava vozňa pokračovala jeho vyviazaním a kompletnou demontážou. Boli demtontované všetky prvky v ráme vozňa ako komponenty brzdy, vzduchové a parné potrubie, nárazníky, ťažné ústrojenstvo. Jednotlivé diely boli kontrolované a podľa výsledku určené na ponechanie, opravu, alebo novovýrobu. Následne sa začala demontáž skrine vozňa, bola odstránená dodatočne dorobená priečka vo vozni, zvyšky po dodatočne namontovanej piecke, boli demontované výdrevy bočných stien a čiel vozňa. Postupne pri demontáži krycích smrekolitov na vnútorných stenách vozňa sa objavovali staré nápisy kriedou, ktoré začali ukazovať čriepky z histórie vozňa, kde asi a kedy sa nachádzal. Po demontáži krycieho plechu strechy a zistení zachovalého stavu dreva stropu, ktorý bol chránený plechom, bolo rozhodnuté o ponechaní pôvodnej výdrevy strechy s lokálnymi úpravami (zakryť dieru po komíne, opraviť 2 ks zlomenej dosky, vymeniť zhnité dosky po obvode). Na streche pod krycím plechom sa našiel nápis o poslednej oprave strechy v roku 1932. Následne sa zvolil postup, že vozeň sa úplne nerozoberie, ale že strecha ostane na drevených stojkách, ktoré sa budú vymieňať po častiach, aby strecha nespadla. V takomto stave išiel vozeň znovu do pieskovača a bol kompletne opieskovaný. Medzitým prebiehali práce na identifikácii vozňa, vďaka pánovi Ivovi Mahelovi z Prahy sa podarilo vozeň identifikovať a zistiť nasledovné informácie: Samozrejme pokračovalo sa na oprave demontovaných komponentov, defektoskopia náprav, dvojkolesí, pružníc, záväskov, opaskov, ťažného háku a hľadanie materiálu na výrobu nových dielov. Brzdový rozvádzač Knorr odišiel na opravu do ŽOS Trnava a.s., ktorá ešte aj v súčasnosti má certifikát na opravu týchto rozvádzačov a vykonala na ňom generálnu opravu. Aby bolo možné vozeň opätovne dostať na koľaje a stalo sa z neho znovu prevádzkyschopné vozidlo, bolo potrebné pripraviť všetky doklady a dokumentáciu, ktorú bolo potrebné predložiť na Dopravný úrad. Tu sa spolupracovalo s Múzejno-dokumentačným centrom ŽSR, Múzeom Českých dráh v Lužnej u Rakovníka, Železničným múzeom v Strasshoffe a ďalšími inštitúciami, vďaka ktorým sa postupne podarilo skompletizovať mozaiku všetkých technických parametrov, ktoré je potrebné predložiť na schválenie vozidla. Opieskovanie rámu vozidla a kostry jeho drevenej skrine odhalilo ďalšie chyby. Čelník vozňa na strane bez predstavku bol veľmi poškodený, otvory okolo ťažného háku a nárazníkových tyčí boli vydraté a na všetkých miestach spojenia čelníka s drevenými stojkami vďaka vlhkosti v dreve obsiahnutej došlo k takému poškodeniu čelníka koróziou, že ostal tenký ako papier, prípadne tu boli veľké diery. Takýto nosník v podstate neplnil žiadne pevnostné požiadavky a preto bol nahradený novým, ktorý bol vyrobený podľa pôvodného z U - profilu. Pomoc pri dodaní U-profilu KHT poskytla spoločnosť Konstech s.r.o. vo Zvolene. Po demontáži čelníka sa ukázali ďalšie závady. Všetky pozdĺžniky boli v mieste nitovaného spojenia s uholníkmi spojenia s čelníkom mali trhliny. Akoby v minulosti vagón do niečoho narazil a tým sa jeho zadné čelo začalo trhať od pozdĺžnikov. Preto museli byť všetky trhliny vybrúsené, vyvarené a následne zdefektoskopované. Diely spojenia čelníka s pozdĺžnikmi boli vyrobené nové. Na strane pri predstavku boli nosníky spolu s platňami, ktoré držali rohové drevené stojky skrine vozňa rovnako koróziou tak rozsiahlo poškodené, že tento spoj už neplnil žiadnu funkciu prenosu síl a preto muselo byť všetko nanovo vyrobené. Dosadacie platne pod nárazníkmi boli rovnako poškodené, otvory pre nárazníkové tyče boli značne vydraté a preto boli na vozeň vyrobené a osadené nové. Potrubia vozňa boli vyrobené nové, priebežné parné potrubie dostalo pôvodné historické kohúty. Postupne sa vozeň začal skladať. Zo zakúpených nových dubových podvalov sa vyrobili prvé stojky, ktoré sa postupne na vozeň osádzali, aby sa mohli demontovať a nahradiť novými zvyšné poškodené pôvodné, ktoré však museli držať strechu. Súčasne prebiehali práce na ráme vozňa a pod rámom vozňa. Po osadení ďalších stojok a spevnení strechy došlo k jej oprave, najprv lokálnej oprave dreva, následne novému osadeniu strechy z pozinkovaného plechu. Pri dodávke plechu na opravu vozňa KHT pomohla spoločnosť MASLEN s.r.o. z Vlkanovej. Keď bol už rám vozňa hotový a všetky nové stojky boli na svojom mieste, začalo sa s výrobou stien vozňa. Na to bolo použité smrekové drevo, ktoré pomohla zabezpečiť spoločnosť PKM Peter Krnáč - píla v Hriňovej. Všetky drevené prvky vozňa boli ošetrené jednak prostriedkom proti škodcom, jednak náterom (fabra, moridlo, lak). Postupne vozeň začínal dostávať svoju podobu. Po oprave pružníc, dvojkolesí, závesiek, klzných ložísk a ložiskových domcov sa vozeň opäť vrátil na svoje kolesá a takto postupne sa kompletizoval. Rástli steny vozňa, po ich dokončení prišla na rad podlaha, na ktorú materiál pomohla zabezpečiť ŽOS Trnava. Pokračovalo sa dokončovaním rôznych detailov, osádzaním bočných posuvných dverí, výrobou nových (podľa pôvodného typu) sťahovacích okien a ich rámov a vedení vo vnútri vozňa, madiel, opravou ručnej brzdy, výrobou a osádzaním nových (náhrada za značne koróziou poškodené časti) kovaní uchytenia drevených stojok. Výrobu nových rámov okolo okien a vedení okien v interiéri sponzorsky zabezpečili drevárske firmy Master Profil s.r.o. a Stolárstvo Ján Lacko. Náter stien vozňa bol riešený tak aby bol v súlade s farebným riešením ostaných vozňov Legiovlaku opravovaných v českej republike. Pre náter bola zvolená farba fínskeho výrobcu Tikkurila odtieň CSS 3050 - Y70R. Vnútorný priestor a podlaha boli natreté lakom v dubových odtieňoch. Farby pre náter vozňa poskytla so zľavou predajňa Farby-Laky Beličková Zvolen. Pri natieraní stropu v interiéri vozňa sa ukázala ďalšia historická zaujímavosť. Kovové oblé nosníky strechy sa natierali čiernou farbou, pôvodné drevo sa po natretí ochrannou látkou lakovalo. Niektoré susediace nosníky mali v sebe diery s vytrhnutým plechom do jednej strany, ako keby boli prestrelené. Keď si uvedomíme, že drevená strecha vozňa podľa kriedového nápisu objaveného pod pôvodným plechom nebola dotknutá od roku 1932 a drevené latky v sebe diery po guľkách nemajú, môžu diery v nosníkoch pochádzať naozaj z prvej svetovej vojny. Rovnaké diery boli objavené aj na ďalších kovových častiach vozňa a drevenom pozdĺžniku strechy. Ako účel vozňa v replike Československého legiovlaku bol zvolený „dielenský vozeň“. To znamená vozeň, kde si legionári mohli niečo z kovu vyrobiť, niečo opraviť. Za týmto účelom bola do vozňa nainštalovaná expozícia, ktorú zabezpečila Nadácia Milana Rastislava Štefánika. Jednalo sa o historickú vyhňu s nožným pohonom dúchadla vzduchu, krytu odsávania nad vyhňou (novovyrobený v ŽOS Zvolen a.s.), kováčskej nákovy (mohutný klát pod nákovu darovala Čiernohronská železnica), zbierku historického náradia a asi najvzácnejším exponátom je funkčný sústruh z roku 1873 na nožný pohon. Všetky exponáty boli sústredené v jednej polovici vozňa, v tej druhej boli inštalované informačné panely s výkladom o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, udalostiach 1. sv. vojny a vzniku Československa a samozrejme o Československý légiách.  Výstava vo vozni Takto bol vozeň predstavený verejnosti v areáli podniku ŽOS Zvolen a.s. dňa 12. mája 2015. Ešte stále však nebolo vyhraté. Vozeň bol síce krásny výstavný exponát, avšak ešte stále mu toho veľa chýbalo, aby sa mohol dostať na trať. Preto boli vykonané všetky povinné skúšky, ako odváženie vozňa, zmeranie nárazníkovej výšky vozňa, skúška brzdy, skúška odporu uzemňovacích vodivých ciest atď. V stredu 13. mája v ranných hodinách do areálu ŽOS Zvolen a.s. na chvíľu zavítal historický rušeň T 466.0253, ktorého úlohou bolo vozeň ťahať na skúšobnej jazde v úseku Zvolen – Kriváň a späť.
Pri tejto jazde vozeň prešiel cez vyhýbky maximálnou povolenou rýchlosťou 40 km/h, dosiahol opakovane maximálnu konštrukčnú rýchlosť 80 km/h, správne brzdil a odbrzďoval, na trati sa správal pri všetkých rýchlostiach pokojne
a samozrejme boli kontrolované a zaznamenávané teploty ložísk, ktoré ani po návrate do ŽOS Zvolen a.s. nepresiahli teplotu 25 °C, hoci bol pekný slnečný deň. Až teraz sa narodilo ďalšie prevádzkyschopné historické vozidlo. Skúšobná jazda vozňa Po skúšobnej jazde sa na vozni vykonali drobné opravy a odstránili zistené závady a v piatok 15.5.2015 bol vozeň presunutý na osobnú stanicu vo Zvolene, kde stál v záseku na prvom nástupišti a bol vystavený k nahliadnutiu verejnosti. Zo stanice bol vozeň presunutý do rušňového depa, kde prenocoval, aby sa v sobotu ráno v čele s rušňom T 466.0253 a v sprievode servisného vozňa Dd vydal na cestu do Vrútok, odkiaľ sa nocou presunul do Prahy.  Preprava vozňa do Prahy V Prahe bol vozeň zaradený do legionárskeho vlaku, členovia Československej obce legionárskej doň ešte doplnili expozíciu o nové informačné tabule a vytrínky s dobovými predmetmi. Slávnostné odštartovanie projektu sa uskutočnilo 19. mája 2015 na 1. nástupišti železničnej stanice Praha Wilsonovo nádraží, kedy do stanice legionársky vlak vtiahla zakúrená domáca 434.2186. Vlak si okrem odbornej a laickej verejnosti prišli pozrieť aj významní štátni zástupcovia Českej republiky, Slovenskej republiky a Francúzska. Ocenením za opravu vozňa a vzornú prezentáciu Slovenska vo svete bolo poďakovanie JE Petra Weissa veľvyslanca SR v Českej republike. Toto ocenenie nepatrí iba členom KHT Zvolen, ale rovnako aj Nadácii MRS, ktorá je autorom nápadu a k obnove vozňa taktiež významne prispela.  Poďakovanie JE Petra Weissa, veľvyslanca SR v Českej republike za vzornú prezentáciu Slovenska dodaním dielenského vozňa do Légiovlaku Tým sa nielen úspešne odštartoval projekt Legiovlak, ale aj ukončila oprava historického vozňa č. 72244. Toto všetko by sa asi neudialo bez prvotného impulzu Nadácie Milana Rastislava Štefánika, Ministerstva obrany SR, snahy členov KHT, veľkej ústretovosti ŽOS Zvolen a.s. a ďalšej pomoci organizácii a firiem: Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Železničná spoločnosť Slovensko a.s., Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR, ŽOS Trnava a.s., PKM Peter Krnáč-píla Hriňová, Konstech s.r.o., Maslen s.r.o., EuroSteel s.r.o., Master Profil s.r.o., Stolárstvo Ján Lacko, Farby-Laky Beličková Zvolen. V súčasnosti je vozeň úspešne vystavovaný ako súčasť živého putovného múzea Légiovlaku po výstavách v železničných staniciach Českej republiky a Slovenskej republiky.  Vozeň zaradený v legionárskom vlaku Pôvodne batožinový vozeň, dnes SK KHT 55 56 92 20 388-1 je jeden asi z troch zachovaných vozňov tohto typu na území Českej republiky a Slovenskej republiky, je však v súčasnosti jediný pojazdný svojho druhu. Preto má po skončení projektu legiovlak plánovaný ďalší múzeálny život, snáď už ako národná technická pamiatka, aby ostal čo najdlhšie v čo najlepšom možnom stave zachovaný pre ďalšie generácie, tak ako mnohé historické takto chránenené vozidlá – dôkazy umu a šikovnosti našich predkov a snáď aj romantiky cestovania v minulosti. |
|
 |