Na posledný júnový víkend pripravilo múzeum ČD v Lužnej u Rakovníka podujatie pod názvom "Dny bejčků". Jednalo sa o stretnutie "Malých Býčkov" a "Veľkých Býčkov", teda rušňov radu 422.0 a 423.0. Malé, ale silné mašinky oboch radov sa sem poschádzali zo všetkých kútov Čiech i Slovenska. Nakoniec sa zišli v počte 4 x 422.0 (422.002, 422.025, 422.098, 422.0108) a 5 x 423.0 (423.001, 423.009, 423.041, 423.094, 423.0145). Hoci všetky mašinky boli nádherne vyleštené a krásne, nie všetky sa tešili dobrému zdraviu a boli zakúrené. Ako statické studené sa predstavili (422.002, 422.025, 422.098 a 423.001).
Zvolenský "Malý Býček" sa na ďalekú cestu chystal už dlhšie. Jeho opatrovníci mu vymyli kotol, opravili zaistenie klapiek popolníka, zaseknutý rýchlomer a ešte niekoľko drobných kozmetických úprav, ktoré sa prevádzkou prejavili. Studený, so zhodenými ojnicami a prázdnymi vodnými vaňami vyrazil na takmer 1400 km dlhú cestu vo štvrtok 22.6 ráno o 6:00. Historický konvoj bol ťahaný "Cénulou" T 678.0012, ktorá ho v poriadku doviezla do Čadce. Od Čadce konvoj ťahal elektrický rušeň ČD. Podvečer celá súprava dorazila do Ostravy, kde k 422.0108 pribudol jeho väčší brat 423.041. Cesta pokračovala v noci územím celých Čiech smerom k Prahe. V piatkové predpoludnie sa ku konvoju pripojili ešte "Býčky" 423.009 a pred nedávnom opravená 423.0145. Do Prahy "Býčky" dorazili v piatok podvečer. Elektrický rušeň a T 678.0012 zostali v Prahe a parné mašinky ťahané dvojicou rušňov radu 742 pokračovali ponad Vltavu a cez pražský "Semmering" smerom na Kladno až do Lužnej u Rakovníka. Po rozposunovaní súpravy, uložení všetkých mašiniek na svoje miesta zavládla nad múzeom pokojná noc. Len sykot rozkurujúcich sa mašiniek rušil toto ticho hustých lesov, kde sa múzeum nachádza. 422.0108 dostala ojnice ešte v železničnej stanici, ako čakala na rozposunovanie. Rovnako tu plamienok zápalky podpálil olejovú handru a oheň v peci sa začal postupne rozhárať. Treba povedať, že 422.0108 pri posune pri zakladaní ojníc pomohol brat 423.0145, ktorý ju dotiahol aj k vodnému žeriavu na naplnenie vodných vaní.
V sobotné ráno začali do múzea prichádzať prví návštevníci. Všetky "Býčky" stáli rozostavené v okolí točne, pojazdné jemne dymili a syčali, nepojazdné ticho stáli a aspoň sa leskli dôkladne vyčistené a vyleštené. Pozornosť návštevníkov zrazu zaujal mohutný dunivý zvuk "Cénulky" T 678.0012, ktorá sem dotiahla mimoriadny historický osobný vlak zo stanice Praha hl. nádraží, s ktorým pokračovala až do Rakovníka. Z Rakovníka vzala ešte zvláštny nákladný vlak, s ktorým zašla do stanice Řevničov a vrátila sa s ním späť do Rakovníka.
Medzitým sa "Býčky" predstavovali na točni a zapojili sa aj do jazdy niekoľkých mimoriadnych osobných parných vlakov. V podvečer sa Lužnou opäť rozoznelo mohutné dunenie, mimoriadny osobný vlak na čele s "cénulou" sa vracal do Prahy. Náročným stúpaním z Lužnej sa oranžová mašinka predierala hravo, mohutný 8-valec si priadol, turbína pišťala a vlak ľahko postupoval ďalej. Kamery, dokonca len vytrčené mikrofóny z okien boli jasným príkladom toho, že táto mašinka si srdcia, či uši cestujúcich naozaj získala.
Druhý deň mal podobný priebeh, boli tu však malé zmeny. "Cénula" si v Rakovníku oddýchla, už nákladný vlak neviezla. Druhou zmenou pre mašinky v opatere KHT bolo, že 422.0108 sa po predchádzajúcom dni strávenom v depe dnes zapojila i do vozby vlakov a odviezla svoj maličký výkon do stanice Krupá a späť. Obhájila tým meno a ukázala silu a krásu "Malých Býčkov", nakoľko bola z nich jediná pojazdná. Oživením výstavy v múzeu bolo určite i otočenie T 678.0012 na točni. Čas plynul, až pomaly s príchodom večera prišlo aj ukončenie vydareného podujatia s názvom "Dny bejčků". V pondelok sa parné mašinky vybrali v konvoji na cestu domov. V Prahe sa pripojila ešte T 678.0012, ktorá sem prišla ešte v nedeľu večer s mimoriadnym osobným vlakom. Ako sa "Býčky" vo štvrtok a piatok postupne stretávali, tak sa teraz cestou postupne lúčili a každý sa vracal do svojho depa. Do depa, kde stoja niekde pod strechou a vzorne udržiavané svojimi opatrovníkmi, ktorí sú mnohokrát ochotní obetovať im všetok čas, energiu, a ktorých jedinou odmenou je každý meter, ktorý ich mašinka prejde vlastnou silou.
Náš príbeh o putovaní "Malého Býčka" sa ešte nekončí. V Čadci sa ťahania vlaku opäť ujala T 678.0012, ale prekvapenie nasledovalo vo Vrútkach, kde členovia KHT do vlaku pribrali aj na kolesách zaviazaný opravený rám rušňa 354.1178. Tento sem bol spolu s dvojkoliami prevezený na jeseň roku 2005 určený na zaviazanie a opravu. Členovia KHT budú teraz doma pokračovať v opravovaní mašinky a dúfajme čoskoro pribudne "Malému Býčkovi" aj ďalší pojazdný kamarát, parný rušeň 354.1178. Všetky mašinky sa vrátili okolo 20:30 do zvolenského depa a tým sa uzavrela posledná stránka tohto nádherného podujatia.
Záverom sa patrí vyjadriť úprimné poďakovanie všetkým, ktorí sa na príprave podujatia podieľali, ŽSR za odpustenie dopravnej cesty, ČD a všetkým pracovníkom múzea ČD v Lužnej u Rakovníka a posádkam "Býčkov". Zvláštne veľké poďakovanie však chcú všetci členovia KHT vyjadriť chlapcom od "Albíka" 498.022, ktorí veľmi výrazne prispeli k tomu, že sa obe zvolenské mašinky mohli v Prahe ukázať a svojou krásou potešiť všetkých divákov a priateľov železnice. Ešte raz, chlapci ĎAKUJEME !!! |
