Keď bola v roku 1998 po rokoch s neistým ďalším osudom opätovne sprevádzkovaná parná lokomotíva 422.0108, rozhodli sa členovia spolku KHT, ktorí opravu previedli, prezentovať túto lokomotívu nejakou jazdou, ktorou by ukázali jej funkčnosť a krásu širšej verejnosti. Na začiatku nápadu stáli otázky, na ktoré bolo treba najskôr nájsť odpovede. Jednou z najhlavnejších bolo určenie pri akej príležitosti sa bude jazda konať. Tu padol návrh usporiadať Mikulášsku jazdu, ktorý sme neskôr prijali. Tento termín nebol vybraný náhodne, pretože počasie v decembri umožňuje prevádzku parnej lokomotívy bez použitia následného požiarneho vlaku, čím odpadajú ďalšie, nie nepodstatné náklady na jazdu. Snehová nádielka zvykne pripraviť pekné kulisy a tak romantika jazdy parným vlakom je o to čarovnejšia. Jazda bola naplánovaná na 5.12.1998 a osadenstvo tohoto vlaku tvorili deti pracovníkov železničného uzla Zvolen. Jazdou pre deti sme chceli zároveň poďakovať aj ich rodičom - železničiarom, ktorí nám podali pomocnú ruku pri oprave 422.0108, alebo príprave a realizácii pretekov malých parných lokomotív vo Zvolene.
A tak už v skoré sobotné ráno vo Zvolene nákladnej stanici už netrpezlivo odfukoval „Malý býček“ očakávajúci príchod rodičov s deťmi. Vlak, ktorý tvorila súprava dvoch prívesných vozňov 050 (Bmx), mal namierené do Banskej Bystrice. Po nastúpení detí v doprovode rodičov a následnej výprave zavládla vo vlaku pravá Mikulášska atmosféra. Deti spievali, recitovali a niektorí nezbedníci po zazretí čerta veru aj plakali. Ale Mikuláš mal veru pre každého nejaký darček či milý úsmev. V takejto pohode dorazil parný vláčik do Banskej Bystrice, a po zastavení sa deti rozbehli k čelu vlaku, aby sa spoločne s Mikulášom a jeho sprievodom odfotografovali pri parnej mašinke, ktorú vďaka tejto jazde považovali za svoju.
V takejto pohode nastal čas na obehnutie súpravy. Lenže pri obiehaní súpravy sa uvolnil kolík zaisťujúci čap uloženia výstredníkovej tyče v uhlovej páke. Povysunutím čapu z uhlovej páky došlo asi pri rýchlosti 30 km/hod ku kontaktu so spojnicou a následnej deštrukcii časti vonkajšieho rozvodu lokomotívy. Na Banskobystrickej stanici zavládlo veľké sklamanie obsluhujúceho personálu, keď deťom oznámili poruchu ich miláčika. Našťastie deti situáciu pochopili, a tak vozne od parného vlaku boli privesené na najbližšie „pravidlo“ idúce do Zvolena. Rušňová čata potom zdemontovala poškodené časti rozvodu, pripravila lokomotívu na prepravu a očakávala príchod pomocného rušňa r.721, ktorý mal neschopného „Býčka“ odviezť do RD Zvolen. Aj keď táto akcia nevyšla na 100%, bola rodičmi detí a aj samotnými deťmi zhodnotená kladne a pri najbližších jazdách 422.0108 sa nám stávalo, že sa pri posádke parnej lokomotívy pristavovali deti, alebo ich rodičia a spytovali sa na opravu rušňa.
Mikulášky vlak uháňa smerom na Banskú Bystricu, 5. 12. 1998
O rok na to sme „išli“ s Mikulášom do Banskej Štiavnice. Parný vlak ťahaný „Malým býčkom“ bol vypravený zo Zvolena a do Hronskej Dúbravy a tam išiel ako mimoriadny osobný vlak. Tam po obehnutí súpravy dvoch vozňov Bnp zašiel na „postrk“ turnusový stroj 810 535, medzitým sa do čela postavila 422.0108 a do Banskej Štiavnice sme išli v trase pravidelného osobného vlaku. Mikulášsky vlak bol určený pre členov a ich rodinných príslušníkov z odborového združenia OZŽ pri RD Zvolen.
Potom sa jazdy Mikulášskych vlakov na dlhšiu dobu odmlčali. Dôvody treba hľadať v chýbajúcich historických vozňoch, nastávajúcej transformácii ŽSR a neposlednom rade aj odlivom aktívnych členov v KHT.
Keďže v roku 2004 bola prevedená stredná oprava 422.0108 spojená s výmenou kotlových rúr a poškodených rozperiek, ďalšie pokračovanie založenej tradície nastalo až v roku 2005. Zároveň boli v tomto roku uzatvorené zmluvy medzi MDC a jednotlivými klubmi o prenájme, ktoré dávali väčšie možnosti v nasadzovaní a početnosti historických vlakov. A tak 2. 12. 2005 boli vypravené tri prestavné vlaky po železničnom uzle Zvolen. Samotné jazdy vychádzali zo Zvolena osobnej stanice pokračovali na zástavku Zvolen mesto, úvraťou sa vlak dostal na nákladnú stanicu z ktorej sa po prekonaní ďalšej úvrati vrátil cez RD na osobnú stanicu. V čele súpravy vlaku stál opäť „Malý býček“ a keďže sa jednalo o jazdy cez dve úvrate bol na koniec vlaku privesený motorový vozeň M 131.1053. Samotnú súpravu tvorili dva vozne typu Ci a prívesný vozeň BDlm. Tento typ jázd bol zvolený z dôvodu odpadnutia následného požiarneho vlaku, keď samotný dozor vykonávala požiarna hliadka z členov KHT, ktorí boli na túto činnosť vyškolení. Aj počasie akoby chcelo prispieť, k fantastickej atmosfére pridalo niečo zo svojho umenia: počas nočného rozkurovania lokomotívy napadlo asi 6 cm prvého snehu. Kapacita vlaku bola 250 osôb a počas samotných jázd sme odviezli cca 550 detí z materských a základných škôl zvolenského regiónu. Pre deti zo zvláštnych škôl boli prichystané Mikulášske balíčky, ktorých obsah klub sponzorsky získal od obchodných reťazcov a firmy na výrobu čokolády. Tento model Mikulášskych jázd sa osvedčil a v nasledujúcich rokoch sme ho s malými zmenami úspešne používali.
Jazdy konané v roku 2006 boli kvôli veľkému záujmu rozšírené o ďalší „vlak“ tzv. rodičovský. Trasa tohoto vlaku bola situovaná do poobedňajších hodín, aby mali možnosť previesť sa parným vlakom aj rodičia s deťmi. Taktiež minuloročná súprava sa rozrástla o posilový vagón 011 spoločnosti ZSSK. Aj samotný Mikulášsky sprievod doznal zmien. K tradičnému Mikulášovi, anjelovi a čertovi pribudla snehulienka. Táto mala spoločne s anjelikom odovzdávať dobrým deťom darčeky, pretože počas predchádzajúcich ročníkov už anjelik jednoducho túto činnosť nestíhal. Zvláštnosťou tohoto ročníku však bola účasť detí zo štátneho liečebného ústavu (ŠLÚ) v Kováčovej, pre dopravu ktorých prenajal KHT na vlastné náklady autobus. V tento rok sme odviezli okolo 850 spokojných detí.
Hmmm, ktorý z nich je asi majster...
A prišla zima 2007. Síce bez snehu, ale termín Mikulášskej jazdy stanovený na 6. decembra, sa približoval míľovými krokmi. Pred klubom opäť stála úloha zabezpečiť všetky náležitosti okolo jazdy. Okrem tradičnej prípravy parného vlaku sme museli tak ako každý rok zohnať sponzorov na naplnenie balíčkov, autobus na dopravu detí z Kováčovej, rozposlať pozvánky do MŠ a ZŠ alebo nájsť spoločne so stanicou vhodné trasy pre jazdy prestavných vlakov. V tento rok prišiel do Zvolena z opravy v Topoľčanoch vozeň Ci, ktorý bol v rámci premiérovej jazdy zaradený do minuloročnej zostavy Mikulášskeho vlaku. Už dva týždne pred samotnou jazdou boli prvé dva „pendle“ ako sme začali prestavným vlakom hovoriť, úplne obsadené. Postupne sa naplnila celá kapacita 370 miestneho vlaku, a tak sme po skočení akcie mohli skonštatovať, že sme dokopy urobili radosť vyše 1100 deťom.
V tomto práve končiacom roku 2008 sa „vďaka“ novému zákonu o preprave detí predškolského veku narušil model doterajších jázd. Jazdy (ktoré boli napokon 3), sme presunuli z pracovného dňa na víkendovú sobotu 6.12.2008 a všetky boli určené pre rodičov s deťmi. Prvý vlak odchádzal z osobnej stanice v dopoludňajších hodinách, ďalšie dva poobede. Súpravu vlaku tvorili tri vozne Ci spolu s prívešákom BDlm. Tradične sa na akcii zúčastnili deti z ŠLÚ Kováčová, pre ktoré sme zabezpečili dopravu a balíčky. Celkovo sme odviezli asi 600 detí s rodičovským doprovodom. Aj keď po snehovej nádielke nebolo ani stopy, slniečko nám všetkým pripravilo krásny slnečný deň.
Čo dodať na záver? Mikulášske vlaky organizované klubom historickej techniky Zvolen sú stále atraktívne a našim želaním je, aby sa táto tradícia zachovala aj do budúcnosti. Samozrejme k dobrej nálade nám roky pomáhajú pri príprave „Mikulášskych balíčkov“ aj sponzori: Nestlé Food Prievidza, Metro Zvolen, OD Kaufland Zvolen, OD Hypernova Zvolen a firma GPM Zvolen. Na zabezpečení jázd sa výraznou mierov podieľajú aj ŽSR železničná stanica Zvolen, SPD Zvolen a Cargo Zvolen, no myslíme si, že bez „Mikuláša“ alias Petra Szeteia by to už jednoducho nebolo ono. Touto cestou by sme sa Vám chceli za všetky deti čo najsrdečnejšie poďakovať.
|
