Bolo slnečné piatkové popoludnie. Hodiny na peróne Zvolenskej osobnej stanice ukazovali niečo po pol štvrtej a do odchodu Zr 1803 už ostávalo len pár minút. Konečne prišli aj poslední členovia KHT smerujúci na zajtrajšiu vlaky.net jazdu. Usadáme do kupé v poslednom vozni súpravy a tá sa pomaly dáva do pohybu. Keďže naša M131.1053 je od včerajšej akcie s názvom Slovensko – Maďarské železničné dni v Szécsény odstavená v košickom depe, musíme ísť za ňou „komerčným“ vlakom.
Po výdatnej večeri v pizzerii na košickej stanici mierime do depa. Keďže sa už zotmelo, len v rýchlosti naštartujeme stotridsaťjedničku, skontrolujeme či je pripravená na zajtrajší výkon a napokon sa tu aj ukladáme spať. Aj napriek horúcim dňom, ktoré v týchto dňoch vládli, noci sú stále veľmi chladné a tak z plánovaného spánku v podstate nič nebolo. Prvé ranné lúče slnka určite každému prišli vhod. Okrem blahodárneho tepla ktoré vyžarovali, predpovedali aj krásny jasný deň ako predurčený na nostalgickú jazdu. Po niekoľkých minútach už v depe začína byť rušno. Dokončujeme posledné práce ako umývanie podlahy a exteriéru vlaku a okolo súpravy už fotografujú aj prví vlakyneťáci. Nasleduje srdečné zvítanie, riešenie organizačných záležitostí a vzniká tu aj prvá spoločná fotka účastníkov – zatiaľ v užšom rozsahu.
Čas neúprosne plynie a my sa musíme presunúť na košickú stanicu, kde na nás čaká početná skupina priaznivcov vlaky.net, ktorí sa dnes prišli previezť. Do posledného miesta naplnená súprava v zložení M131.1053+CDlm+Clm+M131.1125 sa nakoniec dáva do pohybu smerom Plešivec a Slavošovce. V Plešivci sa počas plánovanej dvadsaťminútovej zastávky naskytá možnosť pre vyfotenie zaujímavého záberu, keďže sa tu vedľa seba stretli motorové vozne radu 810, 813 a M131. Čas je však neúprosný a vlak sa musí pohnúť ďalej. Vchádzame do štítnickej doliny a tu sa začína meniť doteraz krásne slnečné počasie. S obavami hľadíme na jemné dažďové kvapky, ktoré dopadajú na okná. Našťastie, počas nasledujúcej cesty sa počasie umúdrilo a v Slavošovciach sme si napokon užili aj jasnej oblohy, ktorá sa však z času na čas zatiahla a jemne zapršalo. Absolvovali sme tri plánované fotozastávky v Štítniku, Ochtinej a Rochovciach. V obci Slavošovce nás čaká slávnostný príhovor, spoločné fotografovanie a nakoniec guláš v reštaurácii nachádzajúcej sa neďaleko stanice. Po obede bol pre účastníkov pripravený bohatý program. Jedna skupina sa vydala na prechod Slavošovským tunelom, ďalšia na exkurziu miestnych papierní a zvyšok strávil čas návštevou múzea Pavla Dobšinského, alebo príjemným posedením na pive v miestnom pohostinstve.
Výprava do Slavošovského tunela bola najpočetnejšia. Dlhý zástup návštevníkov musel najskôr absolvovať dvadsaťminútovú túru k portálu, kde si mohli vypočuť prednášku o histórii tunela, ale aj celej nevybudovanej trate. Tunel je v prekvapivo dobrom stave. Len pár metrov na začiatku a konci tunelovej rúry je čiastočne zasypaných, no zvyšok je čistý a suchý. Tunel meria 2400 m, smerom od Slavošoviec klesá. V minulosti bol revúcky portál uzatvorený oceľovou mrežou, ktorá je v súčasnosti úplne odstránená. Obec Slavošovce plánuje tunel úplne vyčistiť a využiť ho na zvýšenie cestovného ruchu v regióne. Po príchode na druhú stranu nás čakalo občerstvenie na neďalekej lúke, ale dlho sme sa zdržať nemohli, pretože prechod tunela bolo nutné absolvovať aj cestou naspäť do Slavošoviec.
Na zastávke Slavošovce obec sme počkali na príchod nášho vlaku, ktorý sa pomaly vydal na spiatočnú cestu. Na tejto trati bola v roku 2003 zrušená osobná doprava a mimoriadny záujem miestnych obyvateľov o našu nostalgickú jazdu len dokazuje, že tento krok zrejme nebol najšťastnejší. V Plešivci sa lúčime s našou „haniskárskou“ polovicou vlaku a plný pekných spomienok sa vraciame domov do Zvolena.
|
