Vôňa oleja s dymom, obláčiky pary prelínajúce sa s hustým čiernym dymom, či ostré výfuky parného stroja sprevádzané piskotom parnej píšťaly sa v sobotu 25.2.2006 opäť raz ozývali malebnou krajinou v okolí regionálnej trate Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.
Na tento deň totiž pripravil Klub historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen jazdu mimoriadneho parného vlaku na trati Zvolen – Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica a späť.
Historická súprava mimoriadneho vlaku, zložená z parného rušňa 422.0108, cisternového vozňa R 555 150 ZUBR, servisného vozňa Dd 72442, dvoch osobných vozňov typu Ci, prívesného vozňa CDLm a motorového vozňa M 131.1053 bola k 2. nástupišťu železničnej stanice Zvolen os. stanica pristavená približne o 9:30. Nasledoval nástup cestujúcej verejnosti a o 10:00 sa parný vlak vydal na cestu.
Odpískanie odchodu, zahalenie mašinky v oblaku pary unikajúcej cez odvodňovacie kohúty valcov, prvé mohutné výfuky cez komín a vláčik sa dáva do pohybu. Pravidelné odfukovanie 104 ročného býčka sa zrýchľuje a už vlak uháňa rýchlosťou 50 km/h k prvej stanici Hronská Dúbrava.
V Dúbrave nastáva rozradenie súpravy, Malý Býček si s Hurvínkom menia pozície a spolu s nimi aj cisterna, servisný vozeň i CDLm. Posun vykonaný, súprava zradená, poslední cestujúci nastupujú a vlak je pripravený na odchod.
O 10:45 opäť pískanie píšťaly, unikajúca para z odvodňovacích ventilov a parný vlak pokračuje ďalej. Čaká ho náročný úsek zasneženou horskou traťou s dlhým a náročným stúpaním. Tu sa už svojej úlohy chytá i Hurvínek a fučiaceho býčka tlačí. Ostré výfuky parného stroja, neopakovateľný zvuk 12 valcového vzduchom chladeného motora TATRA, to je kulisa, ktorá čaro jazdy dotvára.
Ubiehajú metre, kilometre, chvíle náročných výkonov staručkých mašiniek striedajú krátke momenty odpočinku pri pobytoch v staniciach a parný vlak sa priblíži k tunelu. K tunelu, ktorý sa v posledných dňoch stál asi najznámejším tunelom na našom území. Najznámejším zo smutného dôvodu svojho zlého technického stavu a hrozby zrútenia. Vláčik znížil rýchlosť a pomaly prechádza tunelom.
Tunel vydržal a čoskoro sa objavuje železničná stanica Banská Štiavnica. Parný vláčik zastavuje, mašinky opäť raz dokázali svoju silu a spoľahlivosť a cestujúcich vítajú baníci a Štiavnicky Nácko.
Po milom privítaní sa cestujúci autobusom presúvajú na opačný koniec mesta, do areálu baníckeho skanzenu v prírode. Vzorne udržiavaný a zachovalý autobus značky KAROSA zapožičala Stredná lesnícka škola v Banskej Štiavnici.
V baníckom skanzene účastníci výletu vyfasujú gumené plášte, prilby a v sprievode lektora sa vydávajú na cestu do podzemia. Osvetlení akumulátorovými batériami sa vydávajú preskúmať zákutia štôlne Bartolomej, kedysi využívanej na ťažbu striebra, zlata a iných vzácnych kovov, dnes slúžiacej ako múzeum baníctva.
Popri rôznych expozíciách a ukážkach techník ťažby rudy v bani nachádzajú aj fontánku, či rôzne jazierka, ktoré vytvára podzemná voda.
Po dobrej hodinke "baníci" vychádzajú na povrch, odovzdávajú ochranné obleky a nasleduje prechádzka historickým centrom Banskej Štiavnice a následný príchod na železničnú stanicu.
Niektorí jednotlivci sa na cestu vyberajú sami, zostáva však stále ešte početná skupinka, ktorej sa ujíma skupina štyroch štiavnických Skautov. Začína sa "Historická štiavnická cesta", počas ktorej výletníci zastavujú pri mnohých historických pamiatkach mesta a od štyroch sprievodcov sa dozvedajú rôzne zaujímavé informácie a zaujímavosti z histórie mesta.
Postupne sa skupina presúva k železničnej stanici, kde všetci nastupujú do parného vlaku, v čele ktorého už netrpezlivo so slziacimi poistnými ventilmi čaká na odchod Malý býček.
Nadišiel čas 16:20, opäť dolinou znie dlhý zvuk píšťalky a parný vlak sa vydáva na cestu domov. Parná mašinka spolu s vagónikmi míňa tunel, jednotlivé stanice, dolu kopcom to ide ľahko.
Pri večernom súmraku prichádza vláčik do Hronskej Dúbravy, vykoná sa potrebný posun a pokračuje sa smerom do Zvolena. Rovinatá 10 km dlhá trať ponúka Býčkovi šancu ukázať svoju krásu pri dosiahnutí maximálnej rýchlosti. A ten sa svojej šance chytá so všetkou zodpovednosťou a celou trasou púšťa k oblohe obláčiky bielej pary, ktorá sa ako had točí ponad trať. Pravidelné výdychy parného stroja občas doplnia výfuky kompresora.
S rastúcim časom sa vláčik presúva pod kopec Pustého hradu, míňa most ponad Hron a vchádza do železničnej stanice Zvolen osobná stanica. V svetle staničných lámp a reflektorov ešte niekoľko posledných pohľadov na prekrásne historické stroje a cestujúci sa poberajú domov.
Historická vlaková súprava sa presúva do rušňového depa, prechádza hranicu a po šiestej koľaji ide smerom k zadnej točni, kde sa všetky historické vozidlá uložia na svoje miesto. Malý Býček s poslednou parou vykonáva nevyhnutný posun vagónikov, na pomoc mu prišiel aj "Kocúrik" BN 60, ktorý sa postaral o cisternu ZUBR.
Posun sa skončil, vagóny osvetlené mesačným svitom stoja na svojom mieste. Hurvínek tiež skrytý v hale ticho stojí, len "Malý Býček" ešte ticho syčí. Oheň v peci vyhasína, kurič postupne doťahuje vodu, ručička manometra klesá.
Skončila sa ďalšia pekná akcia, organizovaná KHT. Tunel pred Banskou Štiavnicou sa od pondelku zatvoril a čaká ho rozsiahla oprava. A čo povedať na záver? Možno vyjadriť radosť z toho, že historické mašinky jazdu bez problémov obišli a svojim výkonom potešili nielen svojich opatrovateľov, ale aj ostatných účastníkov jazdy, ktorých mimochodom prišlo približne 100. Snáď bude podobných podujatí čo najviac. |
